Niečo na tému stará a nová Zem…
Nie je vedomie staré a nové. Je len vedomie. Vedomie má svoje úrovne a úroveň vedomia, čiže poznanie človeka, určuje, z akej úrovne vedomia bude dostávať informácie. Podľa toho, na ktorú úroveň alebo frekvenciu vedomia má zameranú pozornosť. Toto je o návyku, ktorý kým človek zmení, trvá nejaký čas. Zmena návykov zameriavania pozornosti je slobodnou voľbou každého človeka. Žijeme na jednej a tej istej Zemi. Všetci kráčame po jednom tele tejto Zeme, pijeme jednu vodu, dýchame jeden vzduch všetci spoločne. Vzduchom plávajú myšlienkové prúdy, na ktoré sa podľa toho čomu venujeme pozornosť nalaďujeme. Nie sme oddelení, máme však iné spôsoby vnímania reality. Každý má svoj unikátny svet. Podľa vlastného poznania, čiže skúsenosti. Sme iní a inakosť udržuje svet krásny a rôznorodý. Zem existuje vďaka rôznorodosti druhov. Vedomie na Zemi sa navyšuje, ale zároveň sa deje aj vlastný opak, vedomie degraduje.
Duchovná pýcha ľudí nabrala obrovské rozmery. Princípy sú viac ako láska a spojenie. Ja je dôležitejšie ako celok. Nie je potrebné rozdeľovať sa do rôznych realít, ale naučiť sa tu žiť spolu napriek rozdielnosti v úrovni vedomia. Práve vyššia úroveň vedomia dovoľuje navštíviť tú nižšiu, obohatiť ju, zároveň obohatiť aj seba. Všetci sa rozvíjame a spoznávame rôzne úrovne vedomia, máme slobodnú vôľu spoznávať akúkoľvek rovinu a robiť v nej skúsenosti. Láska je sloboda, mnoho detí rozbíja idealizácie rodičov o ,,Novej Zemi“, pretože musia. Všetko, čo idealizujeme, vedie k fanatizmu. Sloboda nebolí ani nezraňuje. Bolí to naše ego, lebo si myslíme, že sme správne, a že naše deti nebudú šťastné keď si zvolia ,,Starú Zem“. Potrebujeme sa zbaviť lipnutia na svojich idealizáciách. Zem je zóna slobodnej vôle, mení sa, meníme sa všetci, ale pôsobí tu zákon rovnováhy. To, čo odmietame, nás prenasleduje. Preto naše deti nechcú žiť to, čo sme si my sami zidealizovali, lebo tomu dávame väčšiu dôležitosť ako láske.
Mnoho ľudí ,,Novej Zeme“ má podvedomú agresivitu voči tým zo ,,Starej Zeme.“ Neuznáva ich, rastie pýcha a nadradenosť. Je potrebné zmierenie, ktoré prinesie mier a opätovné spojenie. Oddelenosť nie je cesta k mieru, ale dnes už k názorovej vojne. Nedá sa vybrať, či chcem patriť do novej alebo starej zeme. Toto určuje naše poznanie. Nejde o to, čo si o tom myslíme, ale aké poznanie a koľko lásky máme v duši. Netreba bojovať za svoju pravdu a nazývať to, že sme verní sami sebe. Práve naopak. Je tu niečo, čo nás presahuje. Je to nad nami a voľby robíme z tejto roviny a láska, ktorú v sebe máme vie, že súlad je vtedy, keď necháme ľudí žiť to, čo si zvolili. Práve prežitím straty sa stávame súcitnejší a táto strata býva darom pre našu dušu, ktorá prijatím získava skutočný mier.
Diana Grall
